Stáva sa, že holub, ktorý na začiatku sezóny vyhráva jeden pretek za druhým zrazu nieje schopný ani vyletieť do svojho budníka. Je to typický príklad otravy holubov.

Pri našom seba-zničujúcom životnom štýle sa neustále snažíme bojovať s prírodou. V poľnohospodárstve používame viacero druhov insekticídov a chemických hnojív. Tie sa dostanú do podzemných, ale aj povrchových vôd - riek, či jazier. Mnohé jazerá, ktoré dlhé roky slúžili ľudom na rekreačné účely alebo rybolov sú už nepoužiteľné. Poľnohospodári okrem chlóru a fosforu rozstrekujú na polia aj mnohé jedy.




Často sa stáva, že holuby sú nútené zvládať počas preteku protivietor alebo silné horúčavy. Takéto preteky bývajú veľmi náročné a mnoho holubov zdolá smäd, ktorý ich prinúti po ceste pristáť a hľadať vodu. Nebýva zriedkavé, že sa napijú zo znečisteného zdroja a stávajú sa obeťou poľnohospodárstva. Mnohé z týchto holubov sa už nikdy domov nevrátia, pretože pri svojom návrate zahynú. Niektorým sa však podarí vrátiť, no ani pre nich to neznamená vyhraný boj s otravou. Ak takémuto pretekárovi jeho chovateľ včas nepomôže, hrozí, že ho ráno nájde mŕtveho. Nie je toho veľa, čo môže chovateľ v takýchto prípadoch urobiť, no vždy sa treba aspoň pokúsiť...

Ako pomôcť

Podržte holubovi hlavu dole a snažte sa vyprázdniť obsah jeho hrvoľa. S gumenou pipetou mu môžete do hrvoľa nastriekať vlažnú vodu alebo mlieko, no uistite sa, že to holub vyvráti. Niektorí chovatelia uspeli s rozrezaním hrvoľa, mechanickým vyčistením a opätovným zašitím.

Radi by sme podotkli fakt, že holub, ktorého sa podarí zachrániť pri miernej otrave nemusí stratiť jeho schopnosti. Zažili sme už mnoho holubov, ktoré dosahovali top výkony aj po hore opísaných zákrokoch. Veci sa však majú inak pri vážnejších otravách, ktoré vyúsťujú do poškodenia pečene, obličiek a ďalších vnútorných orgánov. Vtedy aj napriek liečbe a pomoci postihnuté holuby často uhynú...

Článok je voľným prekladom publikácie Verheecke Marc - Degrave Martin: Poisoned pigeons