S holubmi ako takými som sa po prvý krát stretol ešte ako 12 ročný chlapec, keď sme s kamarátmi priniesli mláďatá "obyčajných" holubov z lokálnej požiarnickej stanice, kde hniezdili. Nechal som si z nich iba jedno, ktorému som našiel miesto vo voliére vo dvore.

Po čase však bolo treba voliéru na niečo iné, preto som sa rozhodol holuba vypustiť. Bol to vtedy jeho prvý let na slobode a zakrátko mi zmizol z dohľadu. Vtedy som myslel, že ho viac už neuvidím, no už na druhý deň ma čakalo obrovské prekvapenie, keď som videl môjho vtedajšieho "kamaráta", ako sa snaží dostať do voliéry na svoj pravidelný obed. Bol to vtedy veľmi príjemný šok a pre holúbka sme s otcom hneď zmajstrovali náhradný príbytok. Holuby však nezaprú svoj pôvod a tak to bolo aj s tým mojim. Noci tak trávil medzi "svojimi" na kostolnej veži a u nás sa zdržiaval počas dňa.

Prečo poštové holuby?

Keď otec videl moje nadšenie, netrvalo dlho kým si uvedomil, že to nebude len chvíľkový zápal, ale začiatok niečoho väčšieho. Sám vtedy navrhol, aby som to skúsil s "poriadnymi" holubmi a reč bola samozrejme o poštových holuboch. Na streche vtedy vyrástol môj prvý holubník a prvé poštové holuby som dostal od žiaľ nebohého Pavla Vyletela z Kráľovej pri Senci, ktorý bol svojho času známy pre skvelé chovné páry so zvučným pôvodom a takisto aj najpresnejšími "Benzingami" v klube.

Už rok na to sme s otcom stavali môj prvý komorový holubník, ja som sa stal členom ZO Kráľová pri Senci a skúsil po prvý krát nasadiť mladé holuby na jesenné preteky mláďat. Bol som nadšený priateľským prístupom starších a skúsenejších chovateľov, ktorí ma vtedy veľmi srdečne medzi seba prijali. Čokoľvek som ako mladý chovateľ potreboval, vždy sa našiel niekto, kto mi bol ochotný pomôcť a bolo jedno, či sa jednalo o radu, mláďatká do chovu alebo dokonca materiálnu pomoc. Mená mnohých chovateľov zo ZO v Kráľovej mi tak ostali vryté v pamäti spolu so skvelými spomienkami, za ktoré im vďačím.

Nič netrvá večne

Chov holubov som prerušil ako prvák na univerzite. Vysokoškolské štúdium, denné dochádzanie a brigády mi brali toľko času, že som holuby videl viac menej iba cez víkendy a denná starostlivosť ostávala na rodičoch, čo bolo dlhodobo neúnosné. Ako chovateľ poštových holubov som však prežil veľmi pekných 8 rokov a všetci kamaráti a známi ma poznali a stále poznajú ako "holubára".

Aj keď som za ten čas nedosiahol žiadne významnejšie výsledky na pretekoch, mám len tie najkrajšie spomienky, či už na sobotné košovanie, nedeľné čakanie pretekárov, jarný odchov mláďat alebo nespočetne veľa zážitkov, ktoré so sebou tento jedinečný koníček prináša.

Ten, kto mal možnosť "skúsiť si" poštové holuby, určite vie, že to nie je jednorázová záležitosť. Rovnako je to aj u mňa a aktuálne obdobie beriem len ako prestávku na hľadanie cesty späť a verím, že v budúcnosti budem mať možnosť opäť vojsť do vlastného holubníka.

holubar.sk...Kedy? Ako? Prečo?

Nápad s internetovou stránkou venovanou poštovým holubom som mal už na strednej škole, keď som sa s internetom len zoznamoval. Vtedy mi však chýbali počítačove zručnosti a nemal som ani žiadnu konkrétnu predstavu o obsahu...

Vážnejšie som sa tým nápadom začal zaoberať až po ukončení vysokoškolského štúdia v roku 2009 popri mojom prvom zamestnaní. O tvorení stránok som však stále nič nevedel, vo voľnom čase som teda študoval základy HTML a CSS, priateľka mi pomáhala s dizajnom pri tvorbe základného layoutu...Na jar 2010 som sa začal venovať dynamickej časti webu, siahol som teda po odbornej literatúre zameranej na PHP a MySQL, zároveň bolo potrebné implementovať základy SEO a kód písať samozrejme aj s ohľadom na bezpečnosť resp. ochranu pred možnými útokmi.

Na to všetko bol žiaľ priestor iba vo voľnom čase, ktorého popri zamestnaní, podnikateľských začiatkoch a priateľke nebolo veľa nazvyš, boli teda aj obdobia, kedy zdrojové kódy ležali nedotknuté. Motivácia mi však nikdy nechýbala a na jar 2011 už boli naprogramované takmer všetky základné piliere a cez leto som sa venoval hlavne testovaniu a ladeniu posledných detailov.

Hlavným cieľom bolo vytvoriť modernú stránku venovanú iba poštovým holubom, ktorá bude slúžiť všetkým, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac alebo zdieľať svoje skúsenosti s ostatnými. Stránka by mala zároveň prezentovať náš šport verejnosti či už formou článkov alebo diskusií tak, aby bolo stále menej ľudí, ktorí ani nevedia, že nejaké preteky poštových holubov existujú.