Naozajstný jablčný ocot je prírodná látka, no iba ak pochádza z bio farmy. Posilňuje imunitný systém, je totiž vynikajúcim zdrojom stopových prvkov a mikro elementov. No platí to iba pre ocot pripravený z prírodných jabĺk bez stôp po hnojivách a insekticídoch. Jablká pestované v umelých podmienkach nepostupujú poriadne dozrievanie a tak neobsahujú kompletnú biologickú zásobu mikro prvkov typickú pre prírodné jablká.

Jablčný ocot je ideálnym zdrojom organických kyselín. Organické kyseliny napomáhajú tráveniu a rozkladu prijatej potravy, čím bránia rozmáhaniu chorôb spôsobených nestrávenou potravou.

Dnes je už dobre známe, že kyslé prostredie bráni rastu baktérií Coli a salmonelózy. Tieto patogény obľubujú jemne zásadité prostredie, v ktorom sú schopné rýchlo sa množiť. Jablčný ocot prítomný v pitnej vode bráni množeniu salmonel už v napájačkách. Jeho kyslý efekt pokračuje v boji proti patogénom aj v tráviacom trakte holubov.




Čo nie je až tak známe je fakt, že jablčný efekt môže holubom dokonca zachrániť život. Mnoho chovateľov je svedkami zrýchleného dýchania holubov v lete, zvlášť počas vysokých horúčav, kedy holuby dýchajú s otvorenými zobákmi. V takýchto podmienkach spôsobuje proces dýchania zvýšené vylučovanie oxidu uhličitého, čo vedie k nedostatku kyselinotvorných látok v krvi (CO2 pôsobí ako slabá kyselina) a krv sa stáva extrémne zásaditou (dýchacia alkalóza). Proces môže zo začiatku vyvolať nevoľnosť, zvracanie, v extrémnych prípadoch dokonca smrť. Aj my máme v horúcom počasí tendenciu siahať po sýtených nápojoch s citrónom, čo nám pomáha kompenzovať nedostatok kyselín. Ak v takomto čase podáme našim holubom do vody jablčný ocot, môžeme im dokonca zachrániť život.

V dlhotrvajúcich teplách toho môžeme dosiahnuť s jablčným octom ešte viac. Okrem nebezpečného stúpania pH krvi prebiehajú nebezpečné procesy aj v tráviacom systéme holubov. Teplo je mnoho dobrých účinkov, no pre trávenie predstavuje silnú záťaž. Pri vyšších teplotách sa rozširujú cievy na koži a v pľúcach na úkor ciev, ktoré zabezpečujú odber živín z tráviaceho traktu. V horúcom počasí tak klesá príjem potravy, čo znamená znížený príjem živín pre dobré tráviace baktérie. To vedie k zníženej produkcii tráviacich kyselín, zatiaľ čo vyššie popísaný proces dýchacej alkalózy spôsobuje ich vyšší odber pre okyslenie krvi.

Jednoducho povedané, telo sa snaží kompenzovať tento proces odoberaním tráviacich kyselín pre okyslenie krvi a spôsobuje vyššiu zásaditosť tráviaceho systému. Vysoké teploty takto dokážu zredukovať obranyschopnosť tráviaceho systému a pripraviť ideálne podmienky pre rýchle množenie salmonel, ktoré sa v tele holuba bežne nachádzajú. Týmto vzniká veľké nebezpečenstvo vypuknutia paratýfusu v celom chove. Vo väčšine prípadov sa tomu dá predísť miernym okyslením pitnej vody jablčným octom.

No ako aj so všetkým ostatným, aj s jablčným octom sa to dá prehnať. Pri vysokých dávkach octu vo vode môžeme jednoducho zlikvidovať potrebné tráviace baktérie.Veľké množstvo kyselín dokáže absorbovať vápnik a vypudiť ho zo systému, čo vedie k pohybovým a reprodukčným problémom. Preto veľký pozor na predávkovanie. Dávka pri 5% jablčnom octe predstavuje 4 až 8 ml na liter pitnej vody podanej 1 až 3 krát do týždňa. Ak sa rozhodnete podávať holubom jablčný ocot po dlhšiu dobu (kvôli dlhotrvajúcim teplám), mali by ste zvážiť zníženie jeho koncentrácie vo vode.

Okrem priameho podávania jablčného octu do vody je možné použiť ho aj na dezinfekciu predmetov v holubníku ako napr. napájačky, kŕmidlá alebo následné okyslenie vopred vydezinfikovaných sedačiek. To pomôže spomaliť rast salmonel v prostredí, v ktorom sa holuby nachádzajú. Pri použití octu na umytie podlahy a budníkov je potrebné dávať pozor na dobré prevetranie priestorov holubníka, hlavne v uzavretých častiach. Výpary z kyselín totiž môžu dosiahnuť nebezpečné koncentrácie.

Ako ho pripraviť doma?

Jablčný ocot si pripravíte jednoducho aj sami z jablkovej drene a šupiek. Jablkovú dreň je dobré pokrájať alebo nastrúhať. Najlepšie je, ak jablká neprídu do kontaktu so žiadnym kovom, ideálne je použiť plastový alebo keramický nôž resp. strúhadlo. Naplňte sklenenú nádobu dreňou a oddelenými šupkami a zalejte ich vodou. Uistite sa, že všetko je ponorené vo vode. Nádobu nezatvárajte, iba ju prikryte bavlnenou látkou a látku obviažte po okrajoch nádoby gumičkou alebo šnúrkou.




Nádobu umiestnite do miestnosti s priemernou izbovou teplotou a nechajte zmes pracovať približne dva týždne. Šťava by čoskoro mala začať fermentovať. Na vrchu by sa mala vytvoriť vrstva, ktorá indikuje premenu vody na ocot. Pri správnej fermentácii by sa nemala na zmesi tvoriť žiadna pleseň. Ak proces prebieha pomaly, môžete skúsiť pridať trochu kvasníc na urýchlenie, nemalo by to však byť potrebné. Následne ocot precedíte cez bavlnenú látku do čistej fľaše.